Ahojte :)
Ako som slubila, budem pisat radsej menej a castejsie. Iste ste ani v najtajnejsich snoch nedufali, ze to bude uz dnes, ale musim sa s vami podelit o par zaujimavych faktov, ktore ma prijemne ci neprijemne prekvapili a ktore dotvaraju obraz o Korei, aka je dnes.
Vcera (8.11.) prebehla udalost roka - College Scholastic Ability Test. Namiesto maturity vsetci ziaci na konci high school pisu rovnaky prijimaci test na vysoke skoly. Ide vzdy o matematiku, korejcinu, anglictinu a potom si mozu vybrat dalsie dva ci tri predmety. Vysledok tohto testu umozni ziakom studovat na urcitych univerzitach. Podla poctu dosiahnutych bodov sa im otvoria brany bud na lepsie alebo na horsie vysoke skoly. Kazdy chce ist samozrejme do Soulu, tu su totiz podla "rankingu" najlepsie univerzity. Na to, aby sa sem dostali, musia mat takmer zo vsetkych predmetov 1 (znamky su tu v rozsahu od 1 do 9, pricom 1 je najlepsia a 9 najhorsia). Maturita by nebola taka zaujimava, keby cela procedura nebola spojena s postrannymi faktormi, ktore vsak Europanovi vystupuju do popredia. Ziaci pisuci maturitne pisomky su ako celebrity. Pred budovou ich cakaju zastupy mladsich skolakov s transparetmi, kricia na nich a praju im vela stastia. Je pre nich vytvorena ulicka (cerveny koberec asi nie, ale to je to posledne, co chyba celej parade). Prichadzajuci ziaci su sprevadzani policiou, Ak ma mat niekto meskanie, zavola sa policia a oni ich odvezu do skoly. Cela premavka je prerusena. Autobusy prevazajuce pisucich maju prednost, mopedy so ziakmi brazdia ulice Soulu, aby dorazili nacas. Sucastou testu je posluchove cvicenie. Verte ci neverte, v tom case je pozastavena letecka a vlakova doprava, aby ich to nerusilo. Pozreli sme letove plany a naozaj, vcera medzi 13 a 16 neletelo jedine lietadlo, nesiel jediny vlak. Ano, je to naozaj pravda. Nehovoriac o tom, ze mamicky maturantov sa tri mesiace predtym, chodia kazde rano medzi 3 a 6 modlit do chramu za to, aby ich diet ten test zvladlo. V den skusky rodicia na budovu skoly lepia sladkosti, ktore by mali ich detom priniest stastie pri teste. Vysledky dostanu ziaci hned v ten den, respektive hned po dopisani jednotlivych casti. Ide o testy s multiple choice, niekedy odpovedaju celymi vetami. V den testov sa kazdorocne vyrazne zvysuje pocet samovrazd. Ano, Korea je krajina s najvyssim poctom samovrazd vseobecne, no v tento den statistiky stupaju. Neraz sa stalo, ze po vysledku z korejciny vyskocil ziak z okna, lebo dostal zlu znamku. Zvysok triedy pisal testy dalej...Samovrazd pribudalo po ukonecni testu. Preco to vsetko?
Od tohto test zavisi buducnost vasho potomka. Ak napise zly test, dostane sa na zlu univerzitu a uz nikdy sa nebude moct uchadzat o prestiznu pozicu vo velkych firmach. Je to neuveritelne, ale nikoho tu nezaujima, co studujete, podstatny je len nazov univerzity, z ktorej mate diplom. Je uplne jedno, co viete a co nie. Po univerzitnom studiu aj tak znova musite robit testy, aby ste sa vobec mohli uchadzat o interview vo velkej firme, ktora, ak vas po asi siestich kolach pohovorov vezme, vas zauci a da vam vzdelanie v oblasti, kde budete pracovat. Aj ked sa mi to zda chore, vysvetluje to vela veci. Maturita rozhodne o vasom osude. Vysoky pocet bodov vam zabezpeci styri roky studia na renomovanej univerzite (ake su kriteria dobrej univerzity? nuz, to nam tu nikto nevie vysvetlit a skratka je to tak, ze Seoul National, Korea a Yonsei University su tri najprestiznejsie, tzv. SKY-Universities + vsetky, co sa nachadzaju v Soule, su akceptovatelne) a potom dobre miesto vo velkej firme. Ina alternativa neexistuje. Ak mate diplom zo slabej univerzity, stratite na trhu prace hodnotu a v zasade sa nemozete nikde zamestnat. Z tohto dovodu sa da maturita opakovat niekolkokrat. Vlastne sa da opakovat donekonecna, dokym nedosiahnete same 1...Nova maturita nie je prilis draha, takze to mnohi rodiacia detom zaplatia. Ach, to treba tiez spomenut. Ked tu chcete mat dieta, musite pocitat s tym, ze na jedno potrebujete 250,000 USD, dokym nedosiahne vek 25 rokov. Do 25-ky tu vsetko financuju rodicia. Deti nerobia doma absolutne nic, maju sa len ucit. Tento tlak - musis sa usilovne ucit (fraza "usilovne sa ucit, usilovne pracovat", cokolvek, co ma v sebe slovo "usilovne", je asi najopakovanejsia veta v praci, na univerzite, na strednej, ci v skolke - deti sa tu ucia pisat skor ako my; usilovne sa ucit znamena drvit sa veci naspamat den i noc. Sama som to pocula od studentov, nie, dnes nemozem, musim sa usilovne ucit.... - ja som sa smiala, ale oni to mysleli vazne. Taketo veci maju hlboko zakorenene.), aby si nieco dokazal/a - vytvaraju nielen rodicia, ktori do dietata investuju strasne prachy, ale najma skola a ucitelia. Motivacia do ucenia nie je zvedavost, ale buducnost. Nikto nikdy detom nepovie, ze sa ucia pre seba, ako je to u nas zvykom. Kazdy ziaicik tu v siedmich rokoch vie, ze sa uci, aby v 18 napisal vybornu maturitu, siel na vysoku a potom dostal pracu v Samsungu, Kii, LG ci Hyundai. Rodicia sa nezaoberaju individualnymi zaujmami ich dietata. Dieta je investicia. Tato investicia sa im ma vratit tak, ze ked budu oni uz stari, deti sa o nich postaraju a na to, aby sa mohli postarat, musia mat dobry job, na to, aby mali dobry job, musia mat dobru uni a zase sme pri maturitnom teste....Mnohi studenti stravia rok drvenim sa na dalsiu maturitu. Za ten rok nejdu do zahranicia, ani si nezarabaju, len sa ucia a rodicia ich k tomu aj nutia. Na margo starostlivosti v "stari". Mozno ste poculi, ze rodiacia si zelaju skor synov ako dcery. Dokonca sa to robievalo tak, ze hned, ako sa dalo zistit pohlavie, sla matka na krvne testy a ak to bolo dievcatko, sla na potrat. Casy sa vsak zmenili a teraz su dievcata zelane. Hadajte preco! Nuz, nie preto, ze mamicky chcu mat blizku dusu, ale preto, ze zena sa vie lepsie postarat o rodicov, ked uz budu stari....Dieta je investicia...
Na margo financii - ako si myslite, ze sa da z priemerneho platu financovat studium vasho dietata? Co robia mnohi rodicia, je, ze svoje dietky poslu na rok do Ameriky pocas strednej skoly, alebo dokonca na cele studium. A to teda stoji neskutocne vela penazi. A ako to robia? Otec zostane v Korei a "usilovne" pracuje a manzelka odide s dietatom do Ameriky. Otec nema na robote nic ine, len chodit do prace, stravi tam 15 hodin, spi 4 hodiny a zvysnych 5 preslope s ostatnymi slamenymi vdovcami, pripadne, to je len moje podozrenie, ale myslim, ze nie uplne neopravnene, travi nejaky cas v moteli s nejakou devou...Matka zase v Amerike vytvara dietatu prostredie na ucenie - navari, upratuje, robi vsetko len, aby dieta nebolo odlakane od ucenia. A takto funguju rodiny....Logicky sa partneri vzdialia, lebo sa vlastne nevidia a nepoznaju. Moj profesor mi dnes hovoril, ze kamoska jeho zeny sa nemoze na svojho muza ani len pozriet a vzdy jej pride na zvracanie, ked si lahne do postele....Ale, navonok sa hra divadielko o dokonalej rodine, lebo rozvod je sice pripustny, ale nie prilis tolerovany v spolocnosti.
Korea je kultura divadla. Hrajme divadlo o laske, o vztahu, o motivacii, o zvedavosti, len hlavne nikomu nepovedzme vlastny nazor, nezdoverujme sa s vlastnymi problemami, nebudem sami sebou. Ako sa teda vlastne vytvaraju vztahy? Dnes sme sa dozvedeli zaujimavy fakt. Ked si vyberate partnera, velke slovo ma matka a univerzita. Nedajte sa zmiast, niezeby rektor stanovil kto s kym, to nie :) Ide skor o to, ze studentky zo zenskej univerzity Ewha maju za partnerov/manzelov absolventov Yonsei univerzity a zeny zo Sookmyung univerzity lovia vo vodach Korea univerzity. Nie je to nahoda. Je to tak pripravene. Organizuju sa hromadne rande, kde su pripusteni len studenti danch univerzit. Nechceme si predsa vybrat niekoho z Hanyang univerzity, lebo cela osobnost cloveka je definovana len vysokoskolskym diplomom a moj diplom musi byt kompatibilny s diplomom mojho partnera, vsak?
Najsmutnejsie na tomto systeme je, ze vsetky tieto frazy a klise im prudia v krvi od detstva. Nemaju sa z toho ako vymanit, kedze konformita je hodnota, nie individualita. Nikto sa nepyta na vasu povahu. Pytaju sa na vas diplom. Laska ako dovod sobasa nie je stale taka podstatna. Je to akurat tak pridana hodnota, ale nie nevyhnutna. Potom sa lahko stane, ze manzelia zistia po pol roku, ze sa k sebe ale vobec nehodia, ale kvoli dietatu, ci dobrym vyhliadkam na dochodok (ucitelka je tu dobre povolanie - ucitelky totiz dostavaju dozivotnu rentu, ktora je celkom pekna. Preto su zeny-ucitelky ziadane partnerky:)) spolu ostanu a spolocne pretrpia zivot.
Mna teda tieto informacie zarazaju, a zaroven ma utvrdzuju v tom, ze nasa vizia integracie vsetkych narodov je len zbozna predstava zopar utopistov. Zmena moze prist len, ak sa zmeni myslenie ludi. To sa zmeni len, ak pride nova generacia, ktora uvidi aj iny svet ako korejsku realitu. A Amerika zial nemoze nasukavat svoju kulturu Korei a Korejcanom; oni na to musia dojst predsa sami, ze vzdelanie je volba, ze detstvo je cas radosti a smiechu, nie drezury a hrozy, ze dieta nie je platno, na ktore prenesieme rodicovske tuzby, ale samostatna bytost s vlastnou povahou. Niet sa co divit, ze studenti na univerzite uplne polavia. Po rokoch tlaku maju konecne volno. Kazdy vecer stretavam deti vo veku 12 rokov okolo pol jedenastej v noci na uliciach, iduc zo skoly! Vikendy presedia doma nad knihami a od pondelka to zacina znova. Univerzita je vstupnou branou do volneho casu. Kedze si vsak deti pocas skoly nenasli volnocasove aktivity, lebo nemali volny cas, nevedia, co s nim, a tak chodia pit, lebo je to strasne "cool". Na druhy den na uni potom spia, pripadne len mlcia s otvorenymi ocami a ucia sa pred skuskou, aby dostali co najlepsiu znamku. Po nej vsetko zabudnu. V druhom ci tretom rocniku si vsetci zacnu robit TOEFL testy, lebo anglictina je sucastou vstupnych testov do firiem. A tak sa vybrany odbor dostava an vedlajsiu kolaj. Nuz, potom tak vyzera aj vyucovanie - plne ticha a prikyvovania, aj ked ucitel hovori blbosti...Ako hovorim, vela veci sa tymito faktami vyjasnuje. Vela studentov, ktori zili isty cas v Europe, mi povie, ake to je zle a ako ich to obmedzuje, ale ziju podla toho, lebo inak sa zatial neda. Necudo, ze to kazdy druhy pacha samovrazdu.
To aby ste si doplnili skladacku s nazvom Korea a jej skolsky system.
Korea a obchody - prosim vas, uz ma vazne stvu. Okrem cokolady, ktorej NIKDY nie je 100 gramov, maju vsetko v mega velkych baleniach. Chcela som si kupit jednu praobycajnu konzervu s tuniakom. Najmensie predajne balenie je 5 konzerv s tuniakom. Naco mne toto bude, ked moje chute sa menia z minuty na minutu. V zivote to nespotrebujem, ale kusovy tovar neexistuje. Giganticke balenia cestovin, polotovarov a hygienickych vreckoviek kompenzuju miniaturne balenia sladkosti, specialne cokolad! Viem, ze som to uz spominala, ale mala som nadej. Nadej dnes zomrela. V najvacsom supermarkete maju maximalne 70-gramovu cokoladu!!! Toto je bordel a uvazujem, ze sa ozvem ministrovi hospodarstva, nech mi laskavo vysvetli dovozovu politiku Juznej Korei. Nakupy su otrasna zalezitost. Nevadi mi, ze je tam tolko ludi, co ma vsak nesmierne obtazuje, su blaznivi promoteri. Ziapu na cely obchod. Keby tam bol jeden, nepoviem, ale je ich tam aspon 15 a kazdy prezentuje nieco ine, povacsine jedlo, ktore stipe a kavu, ktora chuti ako hneda voda. Dnes som asi bola uz unavena, lebo ma v istom momente napadlo, ako by som rada vzala baseballovu palku a treskla jedneho hlucneho rybieho promotera po hlave. Vtedy som usudila, ze je nacase odist a nakup sa zahadne urychlil. Potesili ma vsak syry Apetito a Pribina, ktore mi pripomenuli domov (checknite nove fotky tu: https://plus.google.com/u/0/photos/114734028075408880859/albums/5798762775075332353).
Vecerala som v taliasnkej restauracii s profesorom nemciny a jeho pani manzelkou, zlatuckou Korejkou, ktora pracuje ako prekladatelka a recenzentka opernych predstaveni. Pekne sme pokecali, dala mi keksiky, ktore boli povodne pre pana profesora, ale ze vraj bude tucny :) Jedine, co ma trochu prekvapilo, bol sposob ich konverzacie. Ja som zvyknuta na absolutnu volnost a spontannost v ramci rodiny. Ich konverzacia sa podobala skor formalnej vymene informacii. Niezeby nebola medzi nimi laska, ale mala som pocit, ze jedina uvolnena som tam bola ja. Aj sa smiali, aj sme sa spolu zabavali, ale pripadalo mi to trochu neprirodzene. V istom momente sa mi zazdalo, ze ja som sa s jeho zenou a potom s nim bavila prirodzenejsie ako oni dvaja medzi sebou. Dokonca si nedali ani len pusu, co ako manzesky par mozu bez problemov. Vecer to bol prijemny, najma som sa najedla bez slz (nekorenena zemiakova polievka, mnam!) a spoznala som skvelu zenu.
Na dnes sa lucim. Dufam, ze vam tento prispevok prinesie novy pohlad na Vychod. A samozrejme, som chora! Kaslem ako stary hrniec a ladujem sa liekmi. Buduci vikend idem do chramu, tak sa musim pochlapit a vyzdraviet. Modlite sa za mna kazde rano od 3 do 6, alebo chodte nalepit sladkosti na nejaku nemocnicu s poliklinikou ;)
Keine Kommentare:
Kommentar veröffentlichen