Detske sny a nezname svety

Sehr geehrte Damen und Herren, mili moji znami, priatelia a rodina :)

Tak sa opat ozyvam z este stale slnecneho Soulu v dalekej Juznej Korei. 

Zacnem od konca. V zavere blogu sa teda dozviete, co sa dialo v den, ktory nasledoval po zverejneni zatial posledneho blogu :) 

Dnesok este neskoncil, ale kedze dopisujem blog zo vcera, musim zacat dneskom :) A verte, ci neverte, aj ked je len 13:23, uz som zazila par veci. Sla som na hodinu o modernej europskej historii, kde sme pozerali videa o prvej svetovej vojne a "bavili" sa potom o de Gaullovi a Adenauerovi ("bavili" sa je velmi silny vyraz na to, ze profesor skratka rozpraval - len ja som sa so susedom bavila o danej teme:)) a o utvarani priatelstva medzi dvoma znepriatelenymi narodmi. Este nikdy sa mi nestalo, ze by niekto netusil, kto bol de Gaulle a Adenauer (boli tam nielen Korejci, ale aj Cinania a Juhoamericania a tiez nevedeli, co ma presvedcilo o fakte, ze sme naozaj eurocentristi a tolerancia nepatri medzi nase cnosti). Nuz a vtedy mi asi najviac doslo, ze som v Azii. To, na co mozete nadvazovat v Europe ako na zakladne vedomosti, su tu uplne nezname fakty, a preto je pre Europana mimoriadne tazke vyucovat na azijskej univerzite. Musite vlastne vyucovat ako na zakladnej skole, vsetko do detailu vysvetlit, aby to ludia pochopili, kedze neexistuje nijaky spolocny bod modernych dejin. Cloveku sa otvoria oci, lebo zrazu dostane vsetky odpovede na otazky, ktore vyvstavali na Univerzite v Bayreuthe: "Preco su vsetci taki blbi a netusia kto bol Goethe, Schiller, Hesse, Mann atd.?" V skutocnosti nemame pravo sa pohorsovat, lebo my vieme o ich autoroch a umelcoch zhruba tolko, kolko oni o nasich a my sa navyse o ich ani len nezaujimame a oni tych nasich studuju. Mozno naozaj nie je na skodu vydat sa do neznama. Len nove nam prinasa vedmosti a rozsiruje obozory a len tak mozno priniest toleranciu do mysle ludi.
Na obede som stretla uzasneho miesanca - rodicia Korejci, ale on vyrastal v Hondurase. Si predstavte, co vznikne, ked sa spoji korejska krv s latinskoamerickym temperamentom. Prve, co mi chalan povedal a ukazal, bolo, ze nuz, neviem, ci som Korejec, ale toto nevyzera korejsky :))) Som zvedava, kolkych z vas teraz napadlo "to" :))) Priznajte sa, pokojne :) Nie, nie, az taky bez zabran nebol, boli sme v jedalni. Ukazal mi svoje chlapate brucho a s neuveritelnou samolubostou si ho pohladkal :) Viete, ako sa hovori, ze niekto si mysli, ze je pupok sveta? Tak tentoraz som spoznala niekoho, kto si mysli, ze jeho pupok je svet :) Pocas obeda som sa este nikdy tak dlho nebavila o niecich chlpoch :) Nebolo to vobec nechutne, naopak, bolo to nesmierne vtipne, az som sa zadusala smiechom a cestoviny z polievky mi takmer liezli nosom :) Tento chalan je uchvatnym prikladom toho, ze miesanie sa je jedna za najlepsich moznosti, ako obohatit svet o zazraky. Korejcan v tvari a Ricky Martin v srdci :) Uz len ho vidiet tancovat a svet sa prevrati naruby ;)
V utorok som mala svoju prvu hodinu na univerzite. Pre tych, co stale nevedia, co tu vlastne robim, cize aj pre mna, je to tu. Uz to viem :) Doteraz som nevedela, aky je ciel mojho pobytu v Soule a na Hanyang univerzite, ale postupne sa vsetko vyjasnuje a zda sa, ze som sem prisla ucit nemcinu. Je to vyborne, lebo to robim najradsej a zaroven je to to, co robim najlepsie (ked beriem do uvahy svoje schopnosti, tak ucenie nemciny z toho vychadza ako top aktivita - nemala to byt samochvala). Budem mat dve skupiny, v utorok a v piatok, vzdy dvaja az traja studenti a budeme kecat. Nuz, mozem si priat nieco viac? Pobyt plateny nemeckou vladou a cielom je rozpravanie. Az mam zimomriavky po tele, lebo to vyzera, ze zijem v sne :))) Prekvapivo a na moje potesenie mam v skupinke ludi, ktori VEDIA po nemecky, su motivovani a maju skutocny ciel, nieco s nemcinou v buducnosti robit. Clovek by si tuto charakteristiku v Europe velmi necenil, no u nas na vychode je to mimoriadna situacia. Ulahcuje totiz pripravu na hodinu a samotne hodiny.

Vzhladom na to, ze mam pocit, ze prekypujem energiou, stale hladam moznosti, ako tu byt prospesna, a tak usporiadam aj specialny kurz pre tych, ktori sa buduci semester (marec 2013) chystaju do Bayreuthu. Cize to bude nieco ako Propädeutikum, ktore sme robili v oktobri, len tentokrat to bude v Soule :) A ako naschval to bude 26. a 27.11 (dam si darcek k meninam a narodeninam) a 3. a 4.12. Na dnesnej kratkej prezentacii, kde bol pritomny profesor Pih a ktora bola v korejcine (mami, tentokrat som sa citila ako ty, po prvykrat po dlhej dobe - sediac v miestnosti plnej ludi a nerozumejuc ani pol slova a zrazu zacal v tom korejskom prejave hovorit, ze Frau Dubecka a Frau Demmelmeyer, a vtedy som vedela, ze som na rade so svojim predstavenim sa. bola to zvlastna situacia, akoby som bola male dieta a chytala som sa kazdej slamky:)), som musela v jednej vete povedat, co s nimi planujem robit. Viac casu mi nedali. Navyse sa zacina potvdrdzovat, ze Korejci su majstri improvizacie. Napriklad tento kurz sa dohodol desat minut predtym, nez bol ohlaseny. Moje hodiny a ich ucastnici su ako nahodne stretnutia  s neznamymi okoloiducimi. Predsa ma clovek pocit, ze nejaky system existuje, len zatial som neodhalila, v com spociva.  Predpokladam, ze nahoda a viera v to, ze sa vsetko podari, su zakladnym stavebnym kamenom korejskeho univerzitneho systemu :)

Zaujimava bola prva konverzacia s mojou ziackou. Bavili sme sa o vztahoch a laske a musim povedat, ze som cim dalej tym viac zmatena. Od kazdeho dostavam ine informacie a ked vravim "ine", myslim tym uplne opacne. Prichadzala som s predstavou, ze Korejci su plachi, uzavreti a tym padom nevidno pariky, lebo sa skratka nevedia sparovat. Tento predsudok sa nepotvrdil uz po prvych minutach v Soule. Vsade naokolo pobehovali pariky, drzali sa za ruky, dievcata poskakovali popri chalanoch, objimali sa. Naozaj tu mate pocit, ze tu niet single ludi, co je v mojej momentalnej situacii jemne deprimujuce. Do dnesneho dna som sa ale upokojovala tym, ze ale ved aj tak nic ine spolu nerobia, len pobehuju po nakupnych centrach a hraju sa na skutocne pary, lebo pre tlak spolocnosti a rodicov nemozu robit nic ine. Nuz a dnes sa toto zrutilo tiez. Pariky si tu ziju uplne normalne, na diskach sa ludia dvaju dokopy rovnako ako u nas, resp. v porovnani s Nemeckom je to tu az prehnane - baby chodia za Europanmi ako sliepky na zrno a ti najskaredsi Europania tu zbalia tie najkrajsie Korejky a naopak, chalani podla mojho gusta (hnedi, ciernovlasi, vysoki) ostavaju na okraji spolocnosti, lebo su hnedi, ciernovalsi a vysoki :) Kedze domov si nemozete pritiahnut one night stand, existuje tu siet motelov, ktore su lacnejsie ako hotely (izba v moteli na noc stoji okolo 30, 0000 Wonov, zhruba 21 eur) a tam sa ukryvaju jednonocne pariky. A ze ich tu je! Nuz a krestanska cistota pred manzelstvom je, zda sa, mrtva uz aj v krestansko-budhistickej Korei. Dokonca mi moja ziacka, ktoru som videla prvykrat v zivote, vsetko pekne otvorene porozpravala, ani sa len nezacervenala. Minuly tyzden v kaviarni mi kamaratka-Korejka hovorila, ze bozkavanie sa na verejnosti nie je pripustne a v tom momente sa parik pri stole vedla nas zacal bozkavat....Takisto mi tato kamaratka povedala, ze nie je bohvieco uzivat si pred manzelstvom, ze rodicia maju stale privelky vplyv na deti a ze priviest domov chalana/babu, ktoreho/ktoru si nemienite vziat, je nepripustne. Prva cast bola vyvratena pribehom o par riadkov vyssie, druha cast sa vsak potvrdila. Tym sa dostavam k vztahu rodicov a deti. O kamaratskom vztahu nemozno hovorit. Deti rebeluju proti starsej generacii svojim nekonformnym postojom k pravidlam vztahov a lasky, ale rodicia o tom nevedia. Kam toto povedie? Osobne si myslim, ze Korea bude o desat rokov uplne ina krajina a ak sa sem este niekedy vratim, nespoznam to tu. Dnesne patrocne deti sa neboja komunikovat po anglicky s cudzimi ludmi, zatial co dnesni styridsiatnici nevedia po anglicky ani slovo a bocia od cudzincov. Dnesni mladi su europski, maju vlastne pravidla a idu tvrdo proti spolocenskemu tlaku, ktory je ale stale velky. Bude zaujimave sledovat, ako dlho bude trvat prelomenie ladov a zasadna zmena, ked deti konecne ziskaju viac sukromia a vo vztahoch pojde o individalne preferencie.
Predvcerom, teda v pondelok, sme sedeli s Mexicanom v kaviarni a zrazu k nam pride pan, strapaty, chudy, pripominajuci postavicku z kreslenej rozpravky, uplne free, mily a ja sa ho pytam: "Co ty vlastne studujes?" A on mi povie, ze je profesor z Connecticutu :) Chvalabohu, ze v anglictine nerozlisju vykanie a tykanie, inak by to bolo trapne. Profesor sa stretaval so svojim studentom o 20:30 v kaviarni, aby mu s niecim pomohol. Nie je to nadherne? Bavit sa s profesorom a mat pocit, ze ste si rovni a prave preto voci nemu mate prirodzeny respekt? To nam chyba na Slovensku a uz by bolo nacase to zmenit.
Nedela bola dnom oddychu ako pan Boh kaze, takze som sa krasne vyspala, dokonca ma ani nezobudil domaci o osmej rano a nestrcil mi do ruky metlu. Pekne trpezlivo cakali, kym vstanem sama a ja, ako upratovaci freak som si sama vzala vysavac a metlu a upratala som si izbu. Navyse som vydrhla kupelnu svojim sposobom a odvtedy sa leskne ako po pouziti Cifu, aj ked som pouzila korejsky prostriedok. Z toho vyplyva, ze nejde o samotny prostriedok, ale ide o lasku, s akou upratujete :) Niekto hovori, ze polievat kvety treba s laskou, aby sa im darilo. Ja tvrdim, ze ak date do cistenia cele svoje srdce, vana a umyvadlo vam to oplatia carovnym leskom :) Obed sme stravili s cinskou kamoskou Anton (tak sa to vyslovuje, preto som to tak napisala, ale podla mna tam iste niekde bude este nejake "g" alebo "d", len neviem kde:)) v talianskej restauracii, kde ste dostavali pizzu a colu zadarmo. Museli ste si objednat jedno rizoto a jedny cestoviny a potom ste dostavali pravidelny pridel pizze, az kym ste neobratili stojan s talianskou vlajkou tak, aby obsluhe povedal, ze ste plny :) S tou colou je to zahada doteraz. Povodne som mala mangovy dzus a potom prisiel casnik a pytal sa, co si este dam a ja ze nic, len vodu, ta je totiz automaticky zadarmo. Nuz a nejak dobiedzal, az mi Anton povedala, ze cola je v Korei zadarmo, ak uz si si nieco predtym objednala. A tak mi len do pohara, ktoreho tri stvrtiny boli zaplnene kockami ladu, prilievali colu. Co nam z toho vyplyva? Strasne tu vsetci priberaju a ja sa stale snazim branit. Ale ako, ked vam zadarmo naleju colu??? Prechadzka soulskou nakupnou zonou Myeong-dong sa skoncila koncertom australskej a-capella skupiny, ktori potesili ucho Korejcanov anglickymi a korejskymi songmi :) Korejske publikum sa lisi od europskeho -  na jednej strane tlieskali a dokonca dvihali ruky nad hlavu, na druhej strane sa nikto ani len nepohol od pasa dole :) Bolo to trochu zvlastne, ale treba povedat, ze som sa citila lepsie ako na nemeckych poulicnych vystupeniach, kde sa vsetci na umelcov pozeraju z vysky a tlieksanie nikdy nenastane spontanne.
https://plus.google.com/u/0/photos/114734028075408880859/albums/posts - tu najdete fotky a videa z nedele so slavnymi Australcanmi. Tieto fotky sa uploadovali samy z mojho novucickeho Smartphonu, co mimoriadne ulahcilo moju pracu a usetrilo cas. Dokonca tu sli aj videa :) Dufam, ze si to moze pozriet kazdy, nielen ten, kto ma konto na gmaili alebo na google+.
Vecer asi o pol jedenastej bola kaviaren plna studujucich ludi. Je trochu neprijemne sediet si v pohodicke v kresle a popijat horucu cokoladu, ked okolo vas vsetci nieco usilovne citaju. Zacinam mat vycitky svedomia, kedze tieto casy su uz za mnou a prdo mno stoji "len" hrba knih na masterpracu... :)
V sobotu som sa s radostou podujala na navstevu finale v pocitacovej hre Starcraft. Isla som tam ako tabula rasa, ale vratila som sa popisana ;) Starcraft je narodny sport! Alebo narodna hra! Sala v Coex Exhibition Hall bola plna. Kupodivu neboli tam len Korejci, ale aj mnoho Europanov a Americanov. Nikdy som si nemyslela, ze moje obcasne prechadzky poza bratov chrbat v kuchyni o stvrtej rano mi budu raz na nieco dobre :) Vdaka nim som vedela, co je to Starcraft a mohla som prispiet do diskusie aspon touto skutocnostou, co sa v pripade baby stava cnostou. Nie som nijaky fanusik, ale atmosferu treba zazit. Naozaj, ako na olympiade, akurat ze sportovci sa nehybu. Jedine, co je v pohybe, su ich prsty na klavesnici a mysi. Vyraz ich tvare bol rovnaky pocas celych troch hodin, ale tuto statiku kompenzoval rev komentatorov :) Tu su fotografie. Video mam, ale nedalo sa uploadnut. Ak mi niekto vie poradit, ako to urobim, napiste mi prosim, videa su lepsie. Apropos, vitaz, Startale Life, ma 14 rokov a vyhral 50, 000, 000 Wonov, druhe miesto ziskalo "len" 20, 000, 000 Wonov.

Nuz a retrospektivou sa dostavame k piatku, ktory bol doslova "legendary"!!! Moja prva navsteva obrovskeho zabavneho parku. Vola sa Everland a je to Dreamland: http://www.everland.com/web/multi/english/everland/everland_guide/festival/Festival.html.

Cesta tam trvala okolo dvoch hodin. Isli sme ako skupina 13 cudzincov a neboli sme jedini, co presne nevedeli, ako sa tam dostat, ale evidentne sme boli najdoveryhodnejsi. Na jednej zastavke sme z nicoho nic vystupili, nikto vlastne nevedel preco prave tam, a ked sme sa spytali dvoch Korejok, co vystupili s nami, ci nevedia, ako sa dostat do Everlandu, tak chichotajuc sa odpovedali, ze nevedia, oni nas len nasledovali, lebo sme stale hovorili nieco o Everlande :) A tak sme sa stratili nielen my, ale s nami aj dvaja domaci :) Nastastie som dostala vyborny napad, ist sa opytat do mini obchodiku po anglicky, ako sa dostaneme do Everlandu...S anglictinou som nepochodila, ale Korejci su narod dotykavy, tak ma schmatol stary pan za rameno a viedol ma cez cele parkovisko niekam a cuduj sa svete, doviedol ma k shuttle busu do Everlandu. Boli sme zachraneni! V autobuse sme vyrazne zvysili vekovy priemer cestujucich podobne ako v samotnom zabavnom parku. Skolaci nam stale mavali, chceli sa s nami fotit, oslovovali nas plynulou anglictinou. Nemali zabrany a boli nesktuocne zlatucki. V autobuse im Nemec Manuel, ktoreho mama studovala v Lipsku slovencinu a rustinu ako prekladatelka-tlmocnicka (okamzite som sa citila "connected"), dal nemecke keksiky a to ste mali vidiet, aky nastal huriavk. Deti si vsak nasli system a ako v Lord of the Flies sa jedno dievcatko stalo centralnym rozdelovacim pultom. Malo prirodzenu autoritu, a tak sa kazdy dostal ku keksiku :) A tak nam krasne podakovali. Myslim, ze v ten den som sa usmievala asi 10 hodin vkuse. Prichodom k cielu sme sa vsetci stali detmi a ja som sa citila ako v rozpravke. Ako cudzinci sme mali zlavu na vstupne, celodenny listok stal len 32, 000 Wonov. Absolvovali sme tie najlepsie atrakcie v americkom a europskom sektore: US - Rolling X-Train (jazda trvala asi 30 sekund a cakali sme hodinu a pol, no za ten cas sme zistili, ze nas kamarat David z Nemecka je v Korei sexsymbolom, lebo v rade mu asi desat dievcat povedalo, ze ho miluju a potom mu dosli podat ruku, co podla vsetkeho predcilo zazitok z jazdy na X-Traine:)), Hurricane, Columbus Adventure a EU - Rotating House, T-Express (najlepsia atrakcia - drevena horska draha, kde padate viac ako 90-stupnovym uhlom dolu a sedeli sme v uplne prvom vozidle na prednych sedadlach:)) a Amazon-Express (prijemna jazda v akoze-lodke po rieke Amazon). Kazda jazda trvala zhruba dve minuty, no na kazdu sme cakali okolo jednej-dvoch hodin. Pre tych, co nemaju radi kolotoce, je to iste nepochopitelne, ale tie dve minuty stastia stoja za dve hodiny statia :) Navyse sme v radach prediskutovali celosvetove problemy: otazku konfliktu medzi Pakistanom a Indiou, vojnu drogovych gangov na pohranici Mexika a USA, homosexualitu v Europe a v Azii, rodinne pomery a rozdelenie Cesko-Slovenska :) V parku sme stravili cely den, videli sme dva slavnostne sprievody s alegorickymi vozmi a postavickami z rozpravok a vecer sme boli svedkami prekrasneho ohnostroja, ktory sa vyrovnal novorocnym oslavam v New Yorku (nikdy som tam nebola, usudzujem len podla toho, co som videla v televizii). Opat, mam video, ale neviem ho sem uploadnut, takze ak mi niekto vie poradit, sem s tym!

K teme smrad musim povedat, ze sa pomaly adaptujem, ale kimchi a cesnak nadalej drazdia moje receptory. Najnovsie som ochutnala korejsky caj - jedenkrat nevedkomky u tarotarky (apropos - tarotarky a vsetkyne su tu na kazdom rohu a vestenie sa stava narodnym sportom. Korejci to beru ako zabavu, neberu to vazne, preto ich je tolko, no pre mna je to nieco zvlastne. U nas sa len tak nevydate za kartarkou, nie? Rozmyslam, ci tomu verit alebo nie. Osud je fajn, ale dobre je aj, ked ho viete ovplyvnit. Asi treba najst zlatu strednu cestu medzi vierou a vlastnou volou.) a druhykrat som si ho nevedomky kupila v pollitrovej flasi.

Ako opisat chut...V prvom momente som mala pocit, ze je to taka slabucka kava. Nasledne mi v ustach ostala chut popkornu, pripadne varenej kukurice. Cele to vonia ako kukuricna kasa. A cuduj sa svete, je to kukuricny caj :) Vzhaldom na to, ze chuti tak nemastno-neslano, nechuti mi. Irituje ma najma to, ze neviem urcit, ako vlastne chuti. Z nasej kultury som zvyknuta, ze vsetko vieme zaradit do isteho ramca a hotovo. Tento caj sa vymyka mojim ramcom. Napriek tomu ho prinesiem a ochutnate. Mozno mi pomozete so zaradenim :)

Uz sme zase v pritomnosti. Zajtra, teda vo stvrtok, nemam na praci nic vyznamne okrem priprav na hodinu v piatok, a tak sa pojdem pozriet na Goetheho institut, na Slovenske velvyslanectvo a mozno na najvacsiu a najlepsiu univerzitu v Korei, na Soulsku Narodnu :)

Prajem vam krasne zimne dni v nasej krasnej, cistej a nechaotickej Europe :) Apropos, dojem z mesta je sice chaos, ale na rozdiel od Europy, tu som sa este nikdy nestratila! Bud ma vedie intuicia (o com teda v tomto pripade pochybujem:)), alebo je tu nejaky tajomny organizator chaosu, ktory dava turistom v Soule vzdy spravny smer :) Alebo - som tu prilis kratko a moment zufalstva este len pride :)
Majte sa krasne a do skoreho citania :)

Nieco o tom, ako sa mysli v Korei.

Mili priatelia, znami a rodinni prislusnici,

opat sa ozyvam z dalekeho-predalekeho vychodu.
Blogy maju vzdy jednu vlastnost. Na zaciatku clovek bloguje ako blazon, lebo kazdy den ho stretavaju nove a nove veci, resp. vsetko, co sa mu stane, mu pripada nove. A casom sa tie "nove" veci stanu kazdodennou realitou. Myslim si vsak, ze pri takychto kratkych pobytoch, ako mam ja, sa to nestane. Dva mesiace nie su tak vela na to, aby som sa oboznamila so vsetkym, a tym apdom nebudem ani za dva mesiace lahostajna k novinkam. Co z toho ale vyplyva pre vas? Nuz, len tolko, ze tieto blogy budu dlhe :)
Vcera, cize v pondelok som bola po prvykrat na univerzite stretnut sa s profesorom germanistiky.

Nemeskala som!!!! (Toto prosim vas niekto prelozte Irine :)))) Najvtipnejsie na Korei je, ze vam vsetci mavaju. Pri priateloch mi to pride v pohode, ale zaujimave to je, ked vam z dialky kyva profesor :) A tak, ako si tak cupim pred jeho kabinetom a vkladam do ruksaku slnecne okuliare (je tu mimochodom velmi teplo a slnecno), na horizonte (rozumej za prahom sklenych dveri, kde zacina chodba s kabinetmi) vidim kyvajuceho pana Pih. Uz skoro nema vlasy a zuby, ako kazdy v Korei (teda doposial som stretla len niekolko Korejcanov, ale prisambohu vsetci maju strasne zuby - krive a jeden cez druhy prerastene, niektori stastlivci maju len dolne zuby take pokrutene a ti smoliari maju svoje zuby krizom-krazom aj hore...je to smutne, najma preto, ze zdravotna starostlivost je tu dobra) ma krivolake ako serpentiny v Chorvatsku, ale je velmi mily. Jeho kabinet je ako labyrint. Ma sice len 3x6 metrov (nedrzte sa presne tohto odhadu, viete, ako je to s mojimi odhadmi vzdialenosti, ale chcela som tym povedat, ze je maly ten kabinet), ale tolko policiek a skrina stoliciek a stolov, ze by ste povedali, ze sa nachadzate v sklade.
Konzultacia prebieha inak ako v Nemecku. Ktokolvek zaklopal, bol vpusteny dnu, a tak sme tam po chvili sedeli siedmi, niektori stali :) A o vsetkych mi povedal, ze to su moji "kandidati" - kandidati na ucenie sa nemciny prostrednictvom mna. A zrazu sa zacalo burlive vymienanie emailov, KakaoTalk nickov (KakaoTalk je neico ako Whats App, len to pouzivaju v Korei) a telefonnych cisiel. Vsetci sa strasne chcu ucit nemcinu. Citila som sa poctena a trochu ako vystavna figurina :) A je to fajn! Potom sa ma ujali traja Korejci, ktori boli vyssi ako ja, vsetci traja!!! Bola som nadsena. S takymi bodyguardmi sa prechadzat po kampuse, to bolo prijemne. Sli sme do menzy, v ktorej je zial vsetko len po korejsky napisane, a tak som si vyberala podla oblubeneho cisla :) Prekvapivo na vyber je az 7 jedal (teda, v tejto menze, este je dalsich 5 alebo 6). Na malu tacku som opat dostala asi 15 misticiek s neidentifikovatelnymi riasami/zeleninanmi/ovociami a podobne a jeden kotlik zeravej polievky (mami, aj tebe by bola horuca, este vrela, ked mi ju dali na tacku pomocou chirurgicky vyzerajucich kliestov - tu je aj nakladanie jedla takym malym chirurgickym zakrokom:)). Hovorim kotlik, lebo to bol kotlik. Presne taky, aky si kupil Harry Potter v Sikmej ulicke :) A nehovoriac o tom, ze som mala aj palicky :) Citila som sa ako na Rokforte, nebyt tych ludi poobliekanych ako Pokemoni :)
Treba povedat, nie vsetci maju taky katastrofalny styl (pre mna katastrofalny, pre nich je to modny trend a je to uplne okej). Male dievcatka maju kratucku suknicku, malilinke tielocko (take XXXS:)) a k tomu obrovske Nike botasky. Fakt sa v tom snazim najst krasu, ale mne to skor pripomina, akoby sa dospela zena skombinovala s malym dievcatkom, a takto ti dopadlo.
Moj sprevadzatel Min Jong ma odprevadil do Wangsimni, uplneho downtownu Soulu, a stale mi hovoril, ako ma cas ma sprevadzat, ze mu to robi radost a ze si urobi tolko casu, kolko sa len da. Clovek by povedal, ze vas bali, ale nie je to tak. Oni su fakt taki zlati a dobri. Skutocni gentlemani. Vo Wangsimni som sa stretla s Jeemin, skvelou babou, s ktorou si iste budeme mat co povedat. Potom som sa odobrala uplne sama na nakupy a na cestu domov metrom. Poslusne hlasim, ze som nasla metro, dokonca i spravny smer a este som aj spravne vystupila. Ani raz som nezabludila a to bola prosim pekne tma ako v rohu! Som na seba hrda (nuz, a kedze vieme, ze pycha predchadza pad, uz sa tesim, kedy sa tak stratim, ze sa uz nenajdem:)).
Dnes, v utorok, som doobedie prespala. Neviem preco, ale som tu strasne unavena. O 13 som mala meeting s nemeckym docentom, panom Hochom, na ktory som prisla trosku neskor (toto prosim Irine neprekladat:))), ale bolo to v pohodicke. Uz na mna cakal s Min Jongom a sli sme do menzy cislo 2, kde boli len dve jedla a obe boli vystavene vo vitrine pri vstupe, co mi vyrazne ulahcilo vyber. Za prve to boli len dve jedla (kto ma pozna, vie, ze rozhodovat sa o tom, co budem jest, je jeden z tragickych momentov v mojom zivote, kedy pretecu nervy aj tym najtrpezlivejsim), za druhe som ich videla predtym, nez som ich dostala na tanier. Opat 15 misiek, sladke, slane, zelene, oranzove, hnede, biele, ruzove, nuz, hyrilo to farbami a dokonca to chutou cele pripominalo rizoto. Polievka z dyne bola skvela! Vrelo odporucam!!! Po obede sme kecali s panom Hochom o pomeroch v Korei, o mysleni ludi a o mojej buducnosti v najblizsich dvoch mesiacoch.
Najzaujimavejsie su tie pomery. V Korei si ludia nevyberaju odbor studia, ale univerzitu. Existuje ranking univerzit. Podla ziskaneho poctu bodov v celonarodnej skuske na konci strednej skoly dostanete moznost ist na univerzitu. Prve tri najlepsie univerzity, Seoul National University, Korea University a Yonsei University, maju samozrejme najvyssie poziadavky. Ak chcete na nich studovat pravo, ekonomiu alebo medicinu, tak musite dosiahnut najvyssi mozny pocet bodov. Len vtedy sa na ne dostanete. Ked vsak dosiahnete nizsi pocet bodov a chceli by ste studovat ekonomiu na prestiznej univerzite, nespravite tak. Radsej pojdete na lepsiu univerzitu studovat nieco, co nie je vasim zaujmom. Napriklad, na Hanyang univerzite, kde som ja, mozete s istym poctom bodov studovat ubohu germanistiku (germanistika je tu uplne podradny fach), ale ste na dobrej univerzite (Hanyang uni je siesta v rankingu). A tak sa stava, ze mnohi studenti su absolutne demotivovani, ucia sa len ako stroje, aby mali dobre znamky, lebo to je to, co sa pocita. Nejde o vedomosti v konecnom dosledku, ale len o znamky a o meno univerzity, z ktorej vyjdete. PO skonceni  vysokej skoly sa uchadzate aj tak v tych najvacsich firmach o miesto a az ked ho dostanete, vo firme vas vzdelaju. Kazda firma vypisuje volne miesta na jar a na jesen, vtedy pride  masa absolventov na skusky z anglictiny, korejciny, historie, potom sa to vyhodnoti, ti lepsi (najma ti, ktori skoncili najlepsiu univerzitu, je uplne ejdno, co studovali, hlavne, ze studovali na prestiznej skole - apropos, poplatky za studium na semester sa pohybuju v sumach 4000-7000 eur) prejdu do dalsieho kola, dalsie sito a takto to ide, az dokym nevyberie firma  vhodnych uchadzacov, ktori sa zacnu vzdelavat v danej firme. Preto aj studenti nemaju ziadne brigady. Neoplati sa to financne, navyse sa musi ucit, aby boli co najlepsi. Toto zmyslanie sa nam zda sialene, neslobodne, pre mna az nepochopitelne, lebo sa tym podla mna podkopava zmysel univerzity, ktora bola vzdy smybolom rozvoja osobnosti a kritickeho myslenia, minimalne v europskom ponimani univerzity, no tu je to normalne. Ludia v tom ziju od malicka, deti su plodene na to, aby zrealizovali  priania rodicov a tento kolobeh pretrvava. Len zopar mladych sa buri. Min Jong je jeden z nich a tiez nesuhlasi s tymto systemom.On studuje germanistiku, lebo chce a vie aj po nemecky (vacsina ludi, co pride studovat germanistiku, sa nikdy predtym nemcinu neucilo, lebo chceli ist studovat nieco celkom ine, preto germanistika v Korei a germanistika v strednej Europe su dva uplne odlisne pojmy a svety, cim sa samozrejmme komplikuje zjednocovanie studijnych systemov a globalizacia studijnych odborov)! Je to vraj iba vynimka...
Vecer sme sli tancovat :) Popri cyklistickej drahe (btw cyklistiky, badminton, baseball a basketbal su tu sporty number 1, 2, 3 a 4:)) ZADARMO precvicovala jedna Korejka nieco ako aerobic, ale bol to aj z velkej casti tanec, resp.choreografia. Kona sa to kazdy den, ZADARMO a je to UPLNE SKVELE!!!! mala som si vziat viac sportoveho oblecenia :) Nasledne sme sli s mojou spolubyvajucou, Jiou, kuknut do jedneho fitka. Nuz a status cudzinca je prekrasny. Myslim, ze vsade budem do kolonky stav doplnat kolonku "prídivší",  a tak si zabezpecim specialny pristup. Vo fitku mi dal hned zlavu, ked dojdete dvakrat, dam vam tie dva razy za 5000 Wonov namiesto 8000 Wonow a ukazem vam cely trening :) Potom mi urobil, na europske pomery, kompliment, ked sa spytal: "Ste sportovkyna?" A ja ze, nie, preco, len rada sportujem a on ze, lebo vyzerate tak vysportovane :))) Hmm, krasne, pozdvihlo mi to dusu a sebavedomie:) Na moment som sa zamyslela, lebo viete, kriticka mysel sa nikdy nezastavi (ako hovori aj Ted z HIMYM:)), ci to nahodou nebola urazka - bab, co vyzera vysportovane, moze byt na korejske pomery takmer chlap...ale tuto myslienku som zahnala vdaka Facebooku (kto nechape, chcecknite moj status zo 16.10. o 14:00 vasho casu:)), takze sa len tesim z poklony.

A s touto radostou na dusi si pojdem pomaly lahnut, kedze u nas je uz pol jedenastej v noci. Zajtra sa chystame do Gangamu :))) Ano, ano, do TOHO Gangamu. Uvidim ho na vlastne oci :))) http://www.youtube.com/watch?v=60MQ3AG1c8o
P.S. O vztahoch sa rozpisem nabuduce - po iste obohacujucich rozhovoroch s dalsimi znamymi a priatelmi :)
Na vychode je stale nieco nove :) A co u vas, na zapade? :)
Majte sa pekne, ci uz v Nemecku, alebo na Slovensku, alebo v Cesku, alebo kdekolvek ste! ked opadne euforia z noveho, iste pride spleen a tuzba vas znova vsetkych vidiet a objat, takze piste pekne spravicky, ktorymi sa potom budem utesovat :)

Doplnok

Uz len na doplnenie. Pravidlo z Ukrajiny sa potvrdzuje - vsade je cokolada mensia, ako by mala byt. Tu ma korejska cokolada len 75 gramov!!! To je otrasne!!! Ked som ju jedla, mala som samozrejme pocit, ze nejak rychlo sa mina, len som si myslela, ze to mam len nedostatok kakaa...ale minala sa tak rychlo, ze som ani ja tomu nemohla uverit, preto som skontrolovala gramaz a naozaj - podvod! O 25 gramov menej ako normalne! Zlata Europa :)
V obchodoch sa takmer nedaju kupit kusove veci. POtrebovala som len hygienicke vreckovky a namiesto maleho balicka som mohla kupit len 25 kusov, navyse boli naskladane v stlpci, cize by som so sebou niesla malu vezu. Okrem toho som este nikdy nevidela take obrovske balenia ryze. Male nie su vobec. Ani neviem, co sa u nas predava v takych mnozstvach, myslim, ze by sa to dalo prirovnat k vreciam zemiakov. A tooolko druhov ryze :) Ja som v nich rozdiel nevidela, ale bol asi velky :) Tolko k jedlu a sortimentu.
Co ma prekvapilo, nemam nijaky jet lag. Unavena som tu teraz, ked mame 23:00 a vstavala som normalne, aj ked nedobrovolne, o osmej tunajsieho casu. Zvlastne, ze sa clovek tak lahko prisposobil. Ja som vlastne este od nikoho nepocula, ze by mal nejaky problem s posunom casu. Asi je to len vymysel :)
Dobru noc!!!!

Prilet a prvy den s prvym korejskym jedlom

Ahojte, mili priatelia, znami a rodinni prislusnici :)
Mam len nemecky pocitac, preto pisem bez diakritiky, ale ved  makcene a dlzne si domyslite :)
Cele sa to zacalo cestou do Frankfurtu, pocas ktorej sme zmeskali dva spravne vyjazdy, ale napokon sme dosli vcas. Dali sme si kavu a kolac za "akcnu cenu" 5 eur :) (akcia trvala len od 15 do 17 a hned, ako sme si my objednali, odniesli tabulu s akciou prec, mali sme stastie) a 2 deci vody za 3,20 eur :)
V duty free zone som kupila neskutocne lacny parfem Lacoste a este som sa potulovala po obchodikoch. 15 minut pred odletom som sa odobrala k lietadlu. Nikto tam necakal, som si hovorila, super, budem sediet v lietadle a cakat, kym nastupia ostatni... a zrzu pride mlady chalan, ze Frau Dubecka? a ja, ze, jezisi kriste, co som spravila, ze ma na lestisku oslovuju zamestnanci letiska? A mlady pan ma doprevadil k lietadlu s tym, ze som posledna cestujuca, ze sa caka len na mna...letusky ma pekne oslovili menom a usadili ma...keby som nebola posledna, tak by som sa citila ako celebrita...a to idem druhykrat lietadlom a hned musim sposobit skandal!

V lietadle nebolo jedineho Europana, sami Korejci a nikto sa s nikym nerozpraval...kazdy len kukal na sedadlo pred seba, lebo sme tam mali male obrazovky a velky vyber filmov, serialov, hudby, ci dokumentov. Jedna vec je ale podla vsetkeho v Korei neskutocne oblubena a zda sa, ze ju vysielaju 24 hodin denne - je to take ako nase Cesko Slovesnko hlada Superstar alebo talent. Pozerali to vsetci v lietadle (okrem jedneho freaka, ktory tych desat hodin kukal filmy rad-radom) a ked som dosla do svojho noveho pribytku, zase to kukal domaci do vecera! A teda, niezeby vedeli ti ludia nejak extra spievat...Jedna blazniva vystupujuca predvadzala nieco ako taekwondo, ale pritom spievala operu a tvarila sa, akoby ju naduvalo...a vsetci tlieskali...nuz proti gustu ziadny disputat, ale toto bolo naozaj zvlastne. Treba vsak povedat, ze spolocnost Asiana Airlines je vyborna - dostali sme napriklad aj papucky do lietadla a letelis me 900 km/hodinu :)

Vecer ma domaci zobral do typickej korejskej restiky. Branit som sa nemohla, aj ked som od Cariny vedela, ze korejske jedlo je smradlave (pre nase nosy) a stiplave (pre MOJ jazyk), tak som sla. Nuz, vosli sme do prvej restauracie a odtial sme hned odisli, lebo sami domaci povedali, ze toto asi nezvladnes, dost to tu pachne...a mali svatu pravdu. Nie som velmi narocna na jedlo - vyberava sice som, ale nejem nejake extra specialne potraviny, len mi chutia veci, co maju menej vyraznu chut. Na co som ale narocna, to je smrad respektive vona. Skutocne nemozem jest v priestore, kde vsetko smrdi od zahadnej kapusty zvanej kimchi (mimochodom jedia to tu deti od piatich rokov a je to kapusta namocena v niecom cervenom, co stipe jak chili...) a potom od roznych inych neidentifikovatelnych potravin. Tak sme sli do inej, kde je moj domaci VIP-host. Vyberali jedlo. Doteraz som nepochopila, ci vybrali jedno jedlo, lebo objednali vsetko,co v tej restike mali. Priniesli nam totiz asi 20 mini tanierikov, na ktorych bolo vsetko - stiplave rybicky, zelene morske riasy, kapusta bez chuti, kapusta stiplava, ryza, salatove listy, kapusta jablkova (dali an to jablkovu omacku a prekvapivo to chutilo dobre, ako jablko :))) a potom tanier plny bravcoveho masa. Kedze ja bravcove velmi neoblubujem, povedali, nech mi donesu kura. A ja som teda cakala jedno stehienko...nuz a namiesto toho priniesli tanier, na ktorom boli vsetky casti kurata vyprazene v struhanke...ja som uz bola plna z tych drobnosti, co som pojedala dovtedy, fakt sa to nedalo, zjedla som jedno mini stehienko a to bolo vsetko. Nechcela som ich urazit, ale ja nie som ziaden jedak - potrebujem malo a castejsie, nie tisic veci naraz. Okrem toho, ze na stole nebolo miesto uz na nic, dostali sme len palicky, ktore su navyse ploche...nuz tak ma ucili jest palickami a islo mi to asi tak, ze o 5 minut mi sama casnicka priniesla vidlicku...nikto ju o to neziadal,a si som naozaj vyzeralo dost zufalo a hladne :) Moj domaci a predpokladam, ze to je korejska vlastnost, je velmi pritulny. Respketive nemaju nejaky problem sa cloveka dotknut a podla vsetkeho ho aj nakrmit - moj domaci vzal salatovy list, zabalil donho maso, dal tam jednu z tisicok omacok, co boli na stole,  a strcil mi to do ust. Bez varovania, len tak - Henika, tu mas, typicke korejske :) ked mi to uz napchal do huby, tak mi oznamil, ze pozor, je to horuce :) co vam to pomoze, ked vam to uz spalilo jazyk, vsak? :)

Co sa tyka smradu vseobecne. Nikdy som si nemyslela, ze v blogu venujem "smradu" samostatnu kapitolu, ale je to sucast zivota v Soule :) Nemozem povedat, ze by to nejak extremne smrdelo, ked vystupite z lietadla, ale ked vojdete do bytu, citite pach, pach kimchi, cesnaku, cibule a inych potravim, ktore pochadzaju bud z mora alebo z nejakej neznamej pody...je to taky mix, ktory drazdi moj citlivy nos a to aj napriek tomu, ze ho mam vacsinu casu upchaty. Z toho vyplyva, ze ten smrad je naozaj prenikavy. Zvyknut si zvyknem, problem je, ze vzdy ked vojdem do niecoho europskeho, tak citim ten rozdiel a nasavam do zasoby :) Ak sa ku kapitole "smrad" dozviem nieco nove, rozsirim ju casom :)
Dnes som tu prezila svoj prvy den. Tak, zobudili ma o osmej!!!! V nedelu!!!! ze ideme jest!!!!! a ja ze naco, ved som vecerala nedavno??? nuz, ale okej, vstala som a sla do kuchyne. Apropos, predtym samozrejme do kupelne, kde je aj zachod. A tak ako vsetko v Korei, aj ten je high-tech :) ma 10 kombikov a povodne domaci vyzeral, ze mi to ide vysvetlit, ale moj ustrachany pohlad ho presvedcil o tom, ze mi staci vediet, kde sa splachuje :) Tie zvysne gombiky by mali byt zhruba na to, ze vam to vymasiruje a vyumyva pozadie. Akurat, ze neviem, ktore su na co, preto to radsej necham tak. Ved na tom zadku budem musiet sediet aj cestou domov, takze nebudem riskovat:) K high-tech este tolko, ze nemam ziaden kluc od bytu, staci mi kod a vsade sa dostanem:) Aspon nestratim kluce. Nuz, ale k ranajkam. Vedela som, ze nemozem ocakavat zemlu a muessli, ale tajne som dofala, ze neico ako pecivo a mliecny vyrobok to bude. Mylila som sa - prisla na stol polievka, cim sa definitivne potvrdilo, ze dedko je najprogresivnejsi clovek na Slovensku a  v Cesku, kedze on tiez ranajkuje polievku :) Bola to biela polievka s pirohami plnenymi masom a zeleninou a bola tam aj zelena riasa resp. nieco velke zelene, co malo listy a nedalo sa to pokusat :) , k tomu miska ryze s cibulou a cesnakom...stipalo to jak hovado! na jednu lyzicku polievky som vypila pohar dzusu. Nehovoriac o tom, ze sa to je palickami - teda tie kusy by ste mali jest palickami a polievku asi lyzickou, ale podla mna lyzicku vobec nepotrebuju, lebo napkon to len vysrkali z taniera. A k srkaniu - paneboze!!!! Tu sa mliaska a mliaska a mliaska a je uplne jedno, co jete. Dokonca aj ked jete len polievku, tak mliaskate. Mna teda zatial zdviha zo stolicky. Ja by som vrazdila za toto. Preco musia vsetci naokolo vediet, ze prave prezuvam neprezutelne? Ved to vsetci vidime, ze mame plne usta. A man bude niekto napominat v nemecku, ze rozpravam s plnou pusou!!! To je teda drzost! Doposial som ich nevidela jest banan a myslim, ze sa tohto zazitku rada vzdam :) Pre tych, co nevedia, neznasam, ked niekto v mojej pritomnosti je  banan, lebo to strasne mliaska :)
Po ranajkach som ako blesk z jasneho neba dostala do ruk metlu a bolo mi povedane, ze mam vycistit dlazku v mojej izbe a v obyvacke, moja cinska spolubyvajuca, inak neter domaceho williama, vysavala moj domaci  umyval dlazku u seba v izbe a v kuchyni. A bolo mi povedane, ze toto robime kazdu nedelu rano :))) Myslim, ze krst metlou ma uviedol do rodiny :)
Potom sme sli nakupovat. Chcela som si kupit topanky. Najvacsia korejska velkost, cislo 250, je mi mala. Neexistuje nic vacsie. Moja spolubyvajuca, Jia, mi povedala, ze aj ja mam 40 v Cine. a ja ze, no, moja, ano, v Cine, ale vasa 40 je mensia ako nasa, tak sme si zmerali nohy. Ona ma, aby bolo jasne v Europe, taku 37-38 maximalne :) Som jej povedala, ze jej poslem topanky z nemecka :) Co z toho vyplyva? ze si nikde v korei nemozem kupit topanky, a pritom sortiment maju dobry, aj ked treba hladat, lebo vacsina topanok, celeniek a gumiciek ma na sebe nieco ruzove, nieco macickove alebo nieco strasne detinske, co by na mne vyzeralo dost komicky.Su to take deturence, tie baby tu. Kazda sa v metre sminkuje o stosest, ale kedze ma sebe ruzovu joggingovu bundu, topanky asi europskych velkosti v kriklavej ruzovej alebo inej fosforeskujucej farbe, tak im to sminkovanie nedodava na sexepile, ale skor na cirkusantstve. Nie je to urazka, je to len opis :) Svetre s obrovskymi hlavami roznych akoze milych tvorov su fascinujucou sucastou tunajsieho satnika. Najma kombinacie sexi sukniciek s teniskami Nike, kde je ta fajocka taka velka, ze sa pomaly straca sama topanka :)
Pizzu som si chcela dat na obed. Vyber? Bud som nasla Big Size pizzu, ktora je pre aj pre dve rodiny, alebo len styri mini pizze do mikrovlnky, ktore zial nie su ako tie vo filme "Navrat do buducnosti 2" (z mini pizze sa v mikrovlnke stala uplne ze big pizza). Mikrovlnka tu nema stupne, len cas, a to konkretne 1 minutu a 30 sekund :))) takze vsetko budem pripravovat tak. Neviem sice, ako pripravia popcorn, ktory musi pukat aspon 3 minuty, ale to sa dozviem a podam spravu.
Pooobede sme sli na uni. Nachadza sa na kopci, na velmi vysokom kopci...ale nevadi, aspon mam sport. Zistila som, ze podla hlbky uklonu sa da urcit postavenie osoby. Ide o nepriamu umernost - cim hlbsi uklon, tym vyssi rang cloveka. Ked sme sli spat, narazili sme na asi este neobjaveneho opermeho spevaka, starsieho pana. Asi by sme ho mali prihlasit do ich talentu. Ale nechapem, ze sa neprihlasil sam, ved to chodi v telke nonstop :) dokonca aj ja o tom viem a to som tu len den. Ako to tu tak pisem, sedim na gauci v obyvacke a ten pach ide este aj zo sedacky :((((

Co sa ludi tyka, povedala by som, ze su skveli. Neskutocne napomocni, phostinni, mili, prijemni. Myslim, ze s anemusim privelmi bat. Uz viem, kde byvam, viem, ako sa sem dostanem a vzhladom na to, ze vyzeram inak, som vyssia o dve hlavy od kazdeho (cize sa konecne citim ako Adam :)) a mam kucerave vlasy, nikto nepredpoklada, ze som tunajsia. Smutne vsak musim skonstatovat, ze som sa po prvom dni vzdala vysvetlovania, ze som sice z Nemecka, ale ze som vlastne Slovenka a ze len studujem v nemecku a ze to je taky pobyt na kulturnu skusenost...je to privelmi komplikovane a na otazku, vy ste z Nemecka, odteraz odpoviem len ano a hotovo, nech su spokojni. Kde su tie casy, ked sa kvoli studiu nikam necestovalo a narodnost bola zaroven aj odpovedou na to, kde studujete a naopak...?
Na prvy raz by uz aj stacilo, co? casom sa naucim selektovat zazitky, len ked toto je take ine, ze chcem napisat vsetko :) neporovnavam, len ak ide o smrad, lebo sa to neda. Je to velkomesto a predsa sa clovek citi jak na Mileticke. Na druhej strane je to take high-tech, ze auto, ktore vyzera, ze sa za chvilu rozpadne, ma vnutri vybavenie ako Knight Rider. Takze je to mix vsetkeho mozneho.
Zajtra, teda v pondelok, idem na uni na stretnutie s profesorom, vymenit si konecne peniaze a precitam si nieco o pamiatkach a vyberiem si miesta, ktore chcem navstivit. Planujem aj navstevu mesta Busan a dufam, ze sa mi podari kuknut si ten div sveta, tie sochy z lavy. Vraj je to velmi daleko, ale urcite ej to blizsie ako z Bratislavy ci z Bayreuthu, takze radsej investujem :) Aj keby som mala ist sama.
Majte sa zatial pekne, uzivajte europsky vzduch, vonu nestiplaveho jedla a ludi s velkymi ocami :)))
P.S. co sa tyka anglictiny, da sa, rozumiem. Ale, co som si zatial vsimla: "f" vyslovuju ako "p", preto nikdy nerozumiem, ke dpovedia, ci si dam kavu. Namiesto "coffee" povedia "coppee". a slovo most ("bridge"), ktore sa ma vyslovovat "bridž", vyslovuje moj domaci "bridži", co mi vzdy vycari usmev na tvari :) Akoby hovoril o niecom malickom milovanom :)))