Tak sa opat ozyvam z este stale slnecneho Soulu v dalekej Juznej Korei.
Zacnem od konca. V zavere blogu sa teda dozviete, co sa dialo v den, ktory nasledoval po zverejneni zatial posledneho blogu :)
Dnesok este neskoncil, ale kedze dopisujem blog zo vcera, musim zacat dneskom :) A verte, ci neverte, aj ked je len 13:23, uz som zazila par veci. Sla som na hodinu o modernej europskej historii, kde sme pozerali videa o prvej svetovej vojne a "bavili" sa potom o de Gaullovi a Adenauerovi ("bavili" sa je velmi silny vyraz na to, ze profesor skratka rozpraval - len ja som sa so susedom bavila o danej teme:)) a o utvarani priatelstva medzi dvoma znepriatelenymi narodmi. Este nikdy sa mi nestalo, ze by niekto netusil, kto bol de Gaulle a Adenauer (boli tam nielen Korejci, ale aj Cinania a Juhoamericania a tiez nevedeli, co ma presvedcilo o fakte, ze sme naozaj eurocentristi a tolerancia nepatri medzi nase cnosti). Nuz a vtedy mi asi najviac doslo, ze som v Azii. To, na co mozete nadvazovat v Europe ako na zakladne vedomosti, su tu uplne nezname fakty, a preto je pre Europana mimoriadne tazke vyucovat na azijskej univerzite. Musite vlastne vyucovat ako na zakladnej skole, vsetko do detailu vysvetlit, aby to ludia pochopili, kedze neexistuje nijaky spolocny bod modernych dejin. Cloveku sa otvoria oci, lebo zrazu dostane vsetky odpovede na otazky, ktore vyvstavali na Univerzite v Bayreuthe: "Preco su vsetci taki blbi a netusia kto bol Goethe, Schiller, Hesse, Mann atd.?" V skutocnosti nemame pravo sa pohorsovat, lebo my vieme o ich autoroch a umelcoch zhruba tolko, kolko oni o nasich a my sa navyse o ich ani len nezaujimame a oni tych nasich studuju. Mozno naozaj nie je na skodu vydat sa do neznama. Len nove nam prinasa vedmosti a rozsiruje obozory a len tak mozno priniest toleranciu do mysle ludi.
Na obede som stretla uzasneho miesanca - rodicia Korejci, ale on vyrastal v Hondurase. Si predstavte, co vznikne, ked sa spoji korejska krv s latinskoamerickym temperamentom. Prve, co mi chalan povedal a ukazal, bolo, ze nuz, neviem, ci som Korejec, ale toto nevyzera korejsky :))) Som zvedava, kolkych z vas teraz napadlo "to" :))) Priznajte sa, pokojne :) Nie, nie, az taky bez zabran nebol, boli sme v jedalni. Ukazal mi svoje chlapate brucho a s neuveritelnou samolubostou si ho pohladkal :) Viete, ako sa hovori, ze niekto si mysli, ze je pupok sveta? Tak tentoraz som spoznala niekoho, kto si mysli, ze jeho pupok je svet :) Pocas obeda som sa este nikdy tak dlho nebavila o niecich chlpoch :) Nebolo to vobec nechutne, naopak, bolo to nesmierne vtipne, az som sa zadusala smiechom a cestoviny z polievky mi takmer liezli nosom :) Tento chalan je uchvatnym prikladom toho, ze miesanie sa je jedna za najlepsich moznosti, ako obohatit svet o zazraky. Korejcan v tvari a Ricky Martin v srdci :) Uz len ho vidiet tancovat a svet sa prevrati naruby ;)
V utorok som mala svoju prvu hodinu na univerzite. Pre tych, co stale nevedia, co tu vlastne robim, cize aj pre mna, je to tu. Uz to viem :) Doteraz som nevedela, aky je ciel mojho pobytu v Soule a na Hanyang univerzite, ale postupne sa vsetko vyjasnuje a zda sa, ze som sem prisla ucit nemcinu. Je to vyborne, lebo to robim najradsej a zaroven je to to, co robim najlepsie (ked beriem do uvahy svoje schopnosti, tak ucenie nemciny z toho vychadza ako top aktivita - nemala to byt samochvala). Budem mat dve skupiny, v utorok a v piatok, vzdy dvaja az traja studenti a budeme kecat. Nuz, mozem si priat nieco viac? Pobyt plateny nemeckou vladou a cielom je rozpravanie. Az mam zimomriavky po tele, lebo to vyzera, ze zijem v sne :))) Prekvapivo a na moje potesenie mam v skupinke ludi, ktori VEDIA po nemecky, su motivovani a maju skutocny ciel, nieco s nemcinou v buducnosti robit. Clovek by si tuto charakteristiku v Europe velmi necenil, no u nas na vychode je to mimoriadna situacia. Ulahcuje totiz pripravu na hodinu a samotne hodiny.
Na obede som stretla uzasneho miesanca - rodicia Korejci, ale on vyrastal v Hondurase. Si predstavte, co vznikne, ked sa spoji korejska krv s latinskoamerickym temperamentom. Prve, co mi chalan povedal a ukazal, bolo, ze nuz, neviem, ci som Korejec, ale toto nevyzera korejsky :))) Som zvedava, kolkych z vas teraz napadlo "to" :))) Priznajte sa, pokojne :) Nie, nie, az taky bez zabran nebol, boli sme v jedalni. Ukazal mi svoje chlapate brucho a s neuveritelnou samolubostou si ho pohladkal :) Viete, ako sa hovori, ze niekto si mysli, ze je pupok sveta? Tak tentoraz som spoznala niekoho, kto si mysli, ze jeho pupok je svet :) Pocas obeda som sa este nikdy tak dlho nebavila o niecich chlpoch :) Nebolo to vobec nechutne, naopak, bolo to nesmierne vtipne, az som sa zadusala smiechom a cestoviny z polievky mi takmer liezli nosom :) Tento chalan je uchvatnym prikladom toho, ze miesanie sa je jedna za najlepsich moznosti, ako obohatit svet o zazraky. Korejcan v tvari a Ricky Martin v srdci :) Uz len ho vidiet tancovat a svet sa prevrati naruby ;)
V utorok som mala svoju prvu hodinu na univerzite. Pre tych, co stale nevedia, co tu vlastne robim, cize aj pre mna, je to tu. Uz to viem :) Doteraz som nevedela, aky je ciel mojho pobytu v Soule a na Hanyang univerzite, ale postupne sa vsetko vyjasnuje a zda sa, ze som sem prisla ucit nemcinu. Je to vyborne, lebo to robim najradsej a zaroven je to to, co robim najlepsie (ked beriem do uvahy svoje schopnosti, tak ucenie nemciny z toho vychadza ako top aktivita - nemala to byt samochvala). Budem mat dve skupiny, v utorok a v piatok, vzdy dvaja az traja studenti a budeme kecat. Nuz, mozem si priat nieco viac? Pobyt plateny nemeckou vladou a cielom je rozpravanie. Az mam zimomriavky po tele, lebo to vyzera, ze zijem v sne :))) Prekvapivo a na moje potesenie mam v skupinke ludi, ktori VEDIA po nemecky, su motivovani a maju skutocny ciel, nieco s nemcinou v buducnosti robit. Clovek by si tuto charakteristiku v Europe velmi necenil, no u nas na vychode je to mimoriadna situacia. Ulahcuje totiz pripravu na hodinu a samotne hodiny.
Vzhladom na to, ze mam pocit, ze prekypujem energiou, stale hladam moznosti, ako tu byt prospesna, a tak usporiadam aj specialny kurz pre tych, ktori sa buduci semester (marec 2013) chystaju do Bayreuthu. Cize to bude nieco ako Propädeutikum, ktore sme robili v oktobri, len tentokrat to bude v Soule :) A ako naschval to bude 26. a 27.11 (dam si darcek k meninam a narodeninam) a 3. a 4.12. Na dnesnej kratkej prezentacii, kde bol pritomny profesor Pih a ktora bola v korejcine (mami, tentokrat som sa citila ako ty, po prvykrat po dlhej dobe - sediac v miestnosti plnej ludi a nerozumejuc ani pol slova a zrazu zacal v tom korejskom prejave hovorit, ze Frau Dubecka a Frau Demmelmeyer, a vtedy som vedela, ze som na rade so svojim predstavenim sa. bola to zvlastna situacia, akoby som bola male dieta a chytala som sa kazdej slamky:)), som musela v jednej vete povedat, co s nimi planujem robit. Viac casu mi nedali. Navyse sa zacina potvdrdzovat, ze Korejci su majstri improvizacie. Napriklad tento kurz sa dohodol desat minut predtym, nez bol ohlaseny. Moje hodiny a ich ucastnici su ako nahodne stretnutia s neznamymi okoloiducimi. Predsa ma clovek pocit, ze nejaky system existuje, len zatial som neodhalila, v com spociva. Predpokladam, ze nahoda a viera v to, ze sa vsetko podari, su zakladnym stavebnym kamenom korejskeho univerzitneho systemu :)
Zaujimava bola prva konverzacia s mojou ziackou. Bavili sme sa o vztahoch a laske a musim povedat, ze som cim dalej tym viac zmatena. Od kazdeho dostavam ine informacie a ked vravim "ine", myslim tym uplne opacne. Prichadzala som s predstavou, ze Korejci su plachi, uzavreti a tym padom nevidno pariky, lebo sa skratka nevedia sparovat. Tento predsudok sa nepotvrdil uz po prvych minutach v Soule. Vsade naokolo pobehovali pariky, drzali sa za ruky, dievcata poskakovali popri chalanoch, objimali sa. Naozaj tu mate pocit, ze tu niet single ludi, co je v mojej momentalnej situacii jemne deprimujuce. Do dnesneho dna som sa ale upokojovala tym, ze ale ved aj tak nic ine spolu nerobia, len pobehuju po nakupnych centrach a hraju sa na skutocne pary, lebo pre tlak spolocnosti a rodicov nemozu robit nic ine. Nuz a dnes sa toto zrutilo tiez. Pariky si tu ziju uplne normalne, na diskach sa ludia dvaju dokopy rovnako ako u nas, resp. v porovnani s Nemeckom je to tu az prehnane - baby chodia za Europanmi ako sliepky na zrno a ti najskaredsi Europania tu zbalia tie najkrajsie Korejky a naopak, chalani podla mojho gusta (hnedi, ciernovlasi, vysoki) ostavaju na okraji spolocnosti, lebo su hnedi, ciernovalsi a vysoki :) Kedze domov si nemozete pritiahnut one night stand, existuje tu siet motelov, ktore su lacnejsie ako hotely (izba v moteli na noc stoji okolo 30, 0000 Wonov, zhruba 21 eur) a tam sa ukryvaju jednonocne pariky. A ze ich tu je! Nuz a krestanska cistota pred manzelstvom je, zda sa, mrtva uz aj v krestansko-budhistickej Korei. Dokonca mi moja ziacka, ktoru som videla prvykrat v zivote, vsetko pekne otvorene porozpravala, ani sa len nezacervenala. Minuly tyzden v kaviarni mi kamaratka-Korejka hovorila, ze bozkavanie sa na verejnosti nie je pripustne a v tom momente sa parik pri stole vedla nas zacal bozkavat....Takisto mi tato kamaratka povedala, ze nie je bohvieco uzivat si pred manzelstvom, ze rodicia maju stale privelky vplyv na deti a ze priviest domov chalana/babu, ktoreho/ktoru si nemienite vziat, je nepripustne. Prva cast bola vyvratena pribehom o par riadkov vyssie, druha cast sa vsak potvrdila. Tym sa dostavam k vztahu rodicov a deti. O kamaratskom vztahu nemozno hovorit. Deti rebeluju proti starsej generacii svojim nekonformnym postojom k pravidlam vztahov a lasky, ale rodicia o tom nevedia. Kam toto povedie? Osobne si myslim, ze Korea bude o desat rokov uplne ina krajina a ak sa sem este niekedy vratim, nespoznam to tu. Dnesne patrocne deti sa neboja komunikovat po anglicky s cudzimi ludmi, zatial co dnesni styridsiatnici nevedia po anglicky ani slovo a bocia od cudzincov. Dnesni mladi su europski, maju vlastne pravidla a idu tvrdo proti spolocenskemu tlaku, ktory je ale stale velky. Bude zaujimave sledovat, ako dlho bude trvat prelomenie ladov a zasadna zmena, ked deti konecne ziskaju viac sukromia a vo vztahoch pojde o individalne preferencie.
Predvcerom, teda v pondelok, sme sedeli s Mexicanom v kaviarni a zrazu k nam pride pan, strapaty, chudy, pripominajuci postavicku z kreslenej rozpravky, uplne free, mily a ja sa ho pytam: "Co ty vlastne studujes?" A on mi povie, ze je profesor z Connecticutu :) Chvalabohu, ze v anglictine nerozlisju vykanie a tykanie, inak by to bolo trapne. Profesor sa stretaval so svojim studentom o 20:30 v kaviarni, aby mu s niecim pomohol. Nie je to nadherne? Bavit sa s profesorom a mat pocit, ze ste si rovni a prave preto voci nemu mate prirodzeny respekt? To nam chyba na Slovensku a uz by bolo nacase to zmenit.
Nedela bola dnom oddychu ako pan Boh kaze, takze som sa krasne vyspala, dokonca ma ani nezobudil domaci o osmej rano a nestrcil mi do ruky metlu. Pekne trpezlivo cakali, kym vstanem sama a ja, ako upratovaci freak som si sama vzala vysavac a metlu a upratala som si izbu. Navyse som vydrhla kupelnu svojim sposobom a odvtedy sa leskne ako po pouziti Cifu, aj ked som pouzila korejsky prostriedok. Z toho vyplyva, ze nejde o samotny prostriedok, ale ide o lasku, s akou upratujete :) Niekto hovori, ze polievat kvety treba s laskou, aby sa im darilo. Ja tvrdim, ze ak date do cistenia cele svoje srdce, vana a umyvadlo vam to oplatia carovnym leskom :) Obed sme stravili s cinskou kamoskou Anton (tak sa to vyslovuje, preto som to tak napisala, ale podla mna tam iste niekde bude este nejake "g" alebo "d", len neviem kde:)) v talianskej restauracii, kde ste dostavali pizzu a colu zadarmo. Museli ste si objednat jedno rizoto a jedny cestoviny a potom ste dostavali pravidelny pridel pizze, az kym ste neobratili stojan s talianskou vlajkou tak, aby obsluhe povedal, ze ste plny :) S tou colou je to zahada doteraz. Povodne som mala mangovy dzus a potom prisiel casnik a pytal sa, co si este dam a ja ze nic, len vodu, ta je totiz automaticky zadarmo. Nuz a nejak dobiedzal, az mi Anton povedala, ze cola je v Korei zadarmo, ak uz si si nieco predtym objednala. A tak mi len do pohara, ktoreho tri stvrtiny boli zaplnene kockami ladu, prilievali colu. Co nam z toho vyplyva? Strasne tu vsetci priberaju a ja sa stale snazim branit. Ale ako, ked vam zadarmo naleju colu??? Prechadzka soulskou nakupnou zonou Myeong-dong sa skoncila koncertom australskej a-capella skupiny, ktori potesili ucho Korejcanov anglickymi a korejskymi songmi :) Korejske publikum sa lisi od europskeho - na jednej strane tlieskali a dokonca dvihali ruky nad hlavu, na druhej strane sa nikto ani len nepohol od pasa dole :) Bolo to trochu zvlastne, ale treba povedat, ze som sa citila lepsie ako na nemeckych poulicnych vystupeniach, kde sa vsetci na umelcov pozeraju z vysky a tlieksanie nikdy nenastane spontanne.
https://plus.google.com/u/0/photos/114734028075408880859/albums/posts - tu najdete fotky a videa z nedele so slavnymi Australcanmi. Tieto fotky sa uploadovali samy z mojho novucickeho Smartphonu, co mimoriadne ulahcilo moju pracu a usetrilo cas. Dokonca tu sli aj videa :) Dufam, ze si to moze pozriet kazdy, nielen ten, kto ma konto na gmaili alebo na google+.
Vecer asi o pol jedenastej bola kaviaren plna studujucich ludi. Je trochu neprijemne sediet si v pohodicke v kresle a popijat horucu cokoladu, ked okolo vas vsetci nieco usilovne citaju. Zacinam mat vycitky svedomia, kedze tieto casy su uz za mnou a prdo mno stoji "len" hrba knih na masterpracu... :)
V sobotu som sa s radostou podujala na navstevu finale v pocitacovej hre Starcraft. Isla som tam ako tabula rasa, ale vratila som sa popisana ;) Starcraft je narodny sport! Alebo narodna hra! Sala v Coex Exhibition Hall bola plna. Kupodivu neboli tam len Korejci, ale aj mnoho Europanov a Americanov. Nikdy som si nemyslela, ze moje obcasne prechadzky poza bratov chrbat v kuchyni o stvrtej rano mi budu raz na nieco dobre :) Vdaka nim som vedela, co je to Starcraft a mohla som prispiet do diskusie aspon touto skutocnostou, co sa v pripade baby stava cnostou. Nie som nijaky fanusik, ale atmosferu treba zazit. Naozaj, ako na olympiade, akurat ze sportovci sa nehybu. Jedine, co je v pohybe, su ich prsty na klavesnici a mysi. Vyraz ich tvare bol rovnaky pocas celych troch hodin, ale tuto statiku kompenzoval rev komentatorov :) Tu su fotografie. Video mam, ale nedalo sa uploadnut. Ak mi niekto vie poradit, ako to urobim, napiste mi prosim, videa su lepsie. Apropos, vitaz, Startale Life, ma 14 rokov a vyhral 50, 000, 000 Wonov, druhe miesto ziskalo "len" 20, 000, 000 Wonov.
K teme smrad musim povedat, ze sa pomaly adaptujem, ale kimchi a cesnak nadalej drazdia moje receptory. Najnovsie som ochutnala korejsky caj - jedenkrat nevedkomky u tarotarky (apropos - tarotarky a vsetkyne su tu na kazdom rohu a vestenie sa stava narodnym sportom. Korejci to beru ako zabavu, neberu to vazne, preto ich je tolko, no pre mna je to nieco zvlastne. U nas sa len tak nevydate za kartarkou, nie? Rozmyslam, ci tomu verit alebo nie. Osud je fajn, ale dobre je aj, ked ho viete ovplyvnit. Asi treba najst zlatu strednu cestu medzi vierou a vlastnou volou.) a druhykrat som si ho nevedomky kupila v pollitrovej flasi.
Ako opisat chut...V prvom momente som mala pocit, ze je to taka slabucka kava. Nasledne mi v ustach ostala chut popkornu, pripadne varenej kukurice. Cele to vonia ako kukuricna kasa. A cuduj sa svete, je to kukuricny caj :) Vzhaldom na to, ze chuti tak nemastno-neslano, nechuti mi. Irituje ma najma to, ze neviem urcit, ako vlastne chuti. Z nasej kultury som zvyknuta, ze vsetko vieme zaradit do isteho ramca a hotovo. Tento caj sa vymyka mojim ramcom. Napriek tomu ho prinesiem a ochutnate. Mozno mi pomozete so zaradenim :)
Uz sme zase v pritomnosti. Zajtra, teda vo stvrtok, nemam na praci nic vyznamne okrem priprav na hodinu v piatok, a tak sa pojdem pozriet na Goetheho institut, na Slovenske velvyslanectvo a mozno na najvacsiu a najlepsiu univerzitu v Korei, na Soulsku Narodnu :)
Prajem vam krasne zimne dni v nasej krasnej, cistej a nechaotickej Europe :) Apropos, dojem z mesta je sice chaos, ale na rozdiel od Europy, tu som sa este nikdy nestratila! Bud ma vedie intuicia (o com teda v tomto pripade pochybujem:)), alebo je tu nejaky tajomny organizator chaosu, ktory dava turistom v Soule vzdy spravny smer :) Alebo - som tu prilis kratko a moment zufalstva este len pride :)
Majte sa krasne a do skoreho citania :)
Predvcerom, teda v pondelok, sme sedeli s Mexicanom v kaviarni a zrazu k nam pride pan, strapaty, chudy, pripominajuci postavicku z kreslenej rozpravky, uplne free, mily a ja sa ho pytam: "Co ty vlastne studujes?" A on mi povie, ze je profesor z Connecticutu :) Chvalabohu, ze v anglictine nerozlisju vykanie a tykanie, inak by to bolo trapne. Profesor sa stretaval so svojim studentom o 20:30 v kaviarni, aby mu s niecim pomohol. Nie je to nadherne? Bavit sa s profesorom a mat pocit, ze ste si rovni a prave preto voci nemu mate prirodzeny respekt? To nam chyba na Slovensku a uz by bolo nacase to zmenit.
Nedela bola dnom oddychu ako pan Boh kaze, takze som sa krasne vyspala, dokonca ma ani nezobudil domaci o osmej rano a nestrcil mi do ruky metlu. Pekne trpezlivo cakali, kym vstanem sama a ja, ako upratovaci freak som si sama vzala vysavac a metlu a upratala som si izbu. Navyse som vydrhla kupelnu svojim sposobom a odvtedy sa leskne ako po pouziti Cifu, aj ked som pouzila korejsky prostriedok. Z toho vyplyva, ze nejde o samotny prostriedok, ale ide o lasku, s akou upratujete :) Niekto hovori, ze polievat kvety treba s laskou, aby sa im darilo. Ja tvrdim, ze ak date do cistenia cele svoje srdce, vana a umyvadlo vam to oplatia carovnym leskom :) Obed sme stravili s cinskou kamoskou Anton (tak sa to vyslovuje, preto som to tak napisala, ale podla mna tam iste niekde bude este nejake "g" alebo "d", len neviem kde:)) v talianskej restauracii, kde ste dostavali pizzu a colu zadarmo. Museli ste si objednat jedno rizoto a jedny cestoviny a potom ste dostavali pravidelny pridel pizze, az kym ste neobratili stojan s talianskou vlajkou tak, aby obsluhe povedal, ze ste plny :) S tou colou je to zahada doteraz. Povodne som mala mangovy dzus a potom prisiel casnik a pytal sa, co si este dam a ja ze nic, len vodu, ta je totiz automaticky zadarmo. Nuz a nejak dobiedzal, az mi Anton povedala, ze cola je v Korei zadarmo, ak uz si si nieco predtym objednala. A tak mi len do pohara, ktoreho tri stvrtiny boli zaplnene kockami ladu, prilievali colu. Co nam z toho vyplyva? Strasne tu vsetci priberaju a ja sa stale snazim branit. Ale ako, ked vam zadarmo naleju colu??? Prechadzka soulskou nakupnou zonou Myeong-dong sa skoncila koncertom australskej a-capella skupiny, ktori potesili ucho Korejcanov anglickymi a korejskymi songmi :) Korejske publikum sa lisi od europskeho - na jednej strane tlieskali a dokonca dvihali ruky nad hlavu, na druhej strane sa nikto ani len nepohol od pasa dole :) Bolo to trochu zvlastne, ale treba povedat, ze som sa citila lepsie ako na nemeckych poulicnych vystupeniach, kde sa vsetci na umelcov pozeraju z vysky a tlieksanie nikdy nenastane spontanne.
https://plus.google.com/u/0/photos/114734028075408880859/albums/posts - tu najdete fotky a videa z nedele so slavnymi Australcanmi. Tieto fotky sa uploadovali samy z mojho novucickeho Smartphonu, co mimoriadne ulahcilo moju pracu a usetrilo cas. Dokonca tu sli aj videa :) Dufam, ze si to moze pozriet kazdy, nielen ten, kto ma konto na gmaili alebo na google+.
Vecer asi o pol jedenastej bola kaviaren plna studujucich ludi. Je trochu neprijemne sediet si v pohodicke v kresle a popijat horucu cokoladu, ked okolo vas vsetci nieco usilovne citaju. Zacinam mat vycitky svedomia, kedze tieto casy su uz za mnou a prdo mno stoji "len" hrba knih na masterpracu... :)
V sobotu som sa s radostou podujala na navstevu finale v pocitacovej hre Starcraft. Isla som tam ako tabula rasa, ale vratila som sa popisana ;) Starcraft je narodny sport! Alebo narodna hra! Sala v Coex Exhibition Hall bola plna. Kupodivu neboli tam len Korejci, ale aj mnoho Europanov a Americanov. Nikdy som si nemyslela, ze moje obcasne prechadzky poza bratov chrbat v kuchyni o stvrtej rano mi budu raz na nieco dobre :) Vdaka nim som vedela, co je to Starcraft a mohla som prispiet do diskusie aspon touto skutocnostou, co sa v pripade baby stava cnostou. Nie som nijaky fanusik, ale atmosferu treba zazit. Naozaj, ako na olympiade, akurat ze sportovci sa nehybu. Jedine, co je v pohybe, su ich prsty na klavesnici a mysi. Vyraz ich tvare bol rovnaky pocas celych troch hodin, ale tuto statiku kompenzoval rev komentatorov :) Tu su fotografie. Video mam, ale nedalo sa uploadnut. Ak mi niekto vie poradit, ako to urobim, napiste mi prosim, videa su lepsie. Apropos, vitaz, Startale Life, ma 14 rokov a vyhral 50, 000, 000 Wonov, druhe miesto ziskalo "len" 20, 000, 000 Wonov.
Nuz a retrospektivou sa dostavame k piatku, ktory bol doslova "legendary"!!! Moja prva navsteva obrovskeho zabavneho parku. Vola sa Everland a je to Dreamland: http://www.everland.com/web/multi/english/everland/everland_guide/festival/Festival.html.
Cesta tam trvala okolo dvoch hodin. Isli sme ako skupina 13 cudzincov a neboli sme jedini, co presne nevedeli, ako sa tam dostat, ale evidentne sme boli najdoveryhodnejsi. Na jednej zastavke sme z nicoho nic vystupili, nikto vlastne nevedel preco prave tam, a ked sme sa spytali dvoch Korejok, co vystupili s nami, ci nevedia, ako sa dostat do Everlandu, tak chichotajuc sa odpovedali, ze nevedia, oni nas len nasledovali, lebo sme stale hovorili nieco o Everlande :) A tak sme sa stratili nielen my, ale s nami aj dvaja domaci :) Nastastie som dostala vyborny napad, ist sa opytat do mini obchodiku po anglicky, ako sa dostaneme do Everlandu...S anglictinou som nepochodila, ale Korejci su narod dotykavy, tak ma schmatol stary pan za rameno a viedol ma cez cele parkovisko niekam a cuduj sa svete, doviedol ma k shuttle busu do Everlandu. Boli sme zachraneni! V autobuse sme vyrazne zvysili vekovy priemer cestujucich podobne ako v samotnom zabavnom parku. Skolaci nam stale mavali, chceli sa s nami fotit, oslovovali nas plynulou anglictinou. Nemali zabrany a boli nesktuocne zlatucki. V autobuse im Nemec Manuel, ktoreho mama studovala v Lipsku slovencinu a rustinu ako prekladatelka-tlmocnicka (okamzite som sa citila "connected"), dal nemecke keksiky a to ste mali vidiet, aky nastal huriavk. Deti si vsak nasli system a ako v Lord of the Flies sa jedno dievcatko stalo centralnym rozdelovacim pultom. Malo prirodzenu autoritu, a tak sa kazdy dostal ku keksiku :) A tak nam krasne podakovali. Myslim, ze v ten den som sa usmievala asi 10 hodin vkuse. Prichodom k cielu sme sa vsetci stali detmi a ja som sa citila ako v rozpravke. Ako cudzinci sme mali zlavu na vstupne, celodenny listok stal len 32, 000 Wonov. Absolvovali sme tie najlepsie atrakcie v americkom a europskom sektore: US - Rolling X-Train (jazda trvala asi 30 sekund a cakali sme hodinu a pol, no za ten cas sme zistili, ze nas kamarat David z Nemecka je v Korei sexsymbolom, lebo v rade mu asi desat dievcat povedalo, ze ho miluju a potom mu dosli podat ruku, co podla vsetkeho predcilo zazitok z jazdy na X-Traine:)), Hurricane, Columbus Adventure a EU - Rotating House, T-Express (najlepsia atrakcia - drevena horska draha, kde padate viac ako 90-stupnovym uhlom dolu a sedeli sme v uplne prvom vozidle na prednych sedadlach:)) a Amazon-Express (prijemna jazda v akoze-lodke po rieke Amazon). Kazda jazda trvala zhruba dve minuty, no na kazdu sme cakali okolo jednej-dvoch hodin. Pre tych, co nemaju radi kolotoce, je to iste nepochopitelne, ale tie dve minuty stastia stoja za dve hodiny statia :) Navyse sme v radach prediskutovali celosvetove problemy: otazku konfliktu medzi Pakistanom a Indiou, vojnu drogovych gangov na pohranici Mexika a USA, homosexualitu v Europe a v Azii, rodinne pomery a rozdelenie Cesko-Slovenska :) V parku sme stravili cely den, videli sme dva slavnostne sprievody s alegorickymi vozmi a postavickami z rozpravok a vecer sme boli svedkami prekrasneho ohnostroja, ktory sa vyrovnal novorocnym oslavam v New Yorku (nikdy som tam nebola, usudzujem len podla toho, co som videla v televizii). Opat, mam video, ale neviem ho sem uploadnut, takze ak mi niekto vie poradit, sem s tym!K teme smrad musim povedat, ze sa pomaly adaptujem, ale kimchi a cesnak nadalej drazdia moje receptory. Najnovsie som ochutnala korejsky caj - jedenkrat nevedkomky u tarotarky (apropos - tarotarky a vsetkyne su tu na kazdom rohu a vestenie sa stava narodnym sportom. Korejci to beru ako zabavu, neberu to vazne, preto ich je tolko, no pre mna je to nieco zvlastne. U nas sa len tak nevydate za kartarkou, nie? Rozmyslam, ci tomu verit alebo nie. Osud je fajn, ale dobre je aj, ked ho viete ovplyvnit. Asi treba najst zlatu strednu cestu medzi vierou a vlastnou volou.) a druhykrat som si ho nevedomky kupila v pollitrovej flasi.
Uz sme zase v pritomnosti. Zajtra, teda vo stvrtok, nemam na praci nic vyznamne okrem priprav na hodinu v piatok, a tak sa pojdem pozriet na Goetheho institut, na Slovenske velvyslanectvo a mozno na najvacsiu a najlepsiu univerzitu v Korei, na Soulsku Narodnu :)
Prajem vam krasne zimne dni v nasej krasnej, cistej a nechaotickej Europe :) Apropos, dojem z mesta je sice chaos, ale na rozdiel od Europy, tu som sa este nikdy nestratila! Bud ma vedie intuicia (o com teda v tomto pripade pochybujem:)), alebo je tu nejaky tajomny organizator chaosu, ktory dava turistom v Soule vzdy spravny smer :) Alebo - som tu prilis kratko a moment zufalstva este len pride :)
Majte sa krasne a do skoreho citania :)
Keine Kommentare:
Kommentar veröffentlichen